Staré slovenské príslovie hovorí: „Za dobrotu na žobrotu.“ Čo to znamená? Že v živote sa majú najhoršie tí, ktorí majú najlepšie srdce, srdce zo zlata. Najviac trpia tí, ktorí by sa doslova pre druhých rozkrájali. Prečo je to tak? Pretože očakávaš, že tak ako sa správaš k druhým ty, tak sa budú správať aj oni k tebe. Ale prosím ťa!
V živote to nefunguje ako pri rozdávaní darčekov. To, že ty niekomu niečo dáš, neznamená, že aj on to musí dať tebe. Nemusí. Nemusí to ani chcieť. Nič ho k tomu nezaväzuje. Ani spoločenská konvencia, žiadna tradícia. Ono to naozaj nie je v živote tak, že ak ty niekomu pomôžeš, tak aj on automaticky pomôže tebe. Mohlo by to tak byť, malo by to tak byť, ale nie je to tak.
Ťažko sa slovami vyjadruje to, čo musíš prežiť. Preto ti len poradím, konaj tak, aby si mal ty čisté svedomie, aby si sa ty mohol sám sebe pozrieť v zrkadle do očí a aby si sa mal ty rád. Nejde o to, čo si myslia druhí, nech ťa nezaujíma, ako sa na teba pozerajú ostatní a už vonkoncom nerob žiadne rozhodnutie v živote len preto, aby ťa ostatní mali radi. Ty sa musíš mať rád. Ty svoj život žiješ. Nikto iný. A ver, že keď sa takto nastavíš, pritiahneš si k sebe ľudí s rovnakým zmýšľaním a to sa ešte len začnú diať veci.
Tak buď trošku sebec. Buď trošku mrcha. Nebuď tak hlúpy, že budeš žiť kvôli druhým, nebuď taká blbá, že sa budeš rozhodovať kvôli ostatným. Si tu len ty a tvoj život. Konaj! Ži!
