Je to v poriadku

post-title

Je úplne v poriadku, ak máš pocit, že už viac nezvládneš. Je úplne v poriadku, ak máš pocit, že všetko robíš zle. Je úplne v poriadku, ak máš pocit, že si zlyhal. Ale ver, že to tak nie je. Zvládneš ešte viac, robíš všetko najlepšie ako vieš a zvíťazíš.

Sú chvíle, keď tomu určite neveríš. Viem, ani ja teraz. 

Život ti hádže polená pod nohy. Aj mne. Prekážky, ktoré ťa spomaľujú. Dennodenne to zažívam. Všetko ťa odďaľuje od dosiahnutia tvojich cieľov.  Som na tom rovnako. Možno máš pocit, že všetko, čo si dosiahol bolo márne a aj tak si tam, kde si nemal byť. Detto. 

No, je to presne opačne. A keď to pochopíš, cinkne to. Tak sa to hovorí, proste to budeš vedieť. Nájdeš sám seba v sebe. 

 

Polená, o ktoré sa potkýnaš sú výzvy, čo ťa robia silnejším. Prekážky, ktoré ťa spomaľujú, ťa robia vytrvalejším a trpezlivejším. 

 

Tvoje ciele sa menia zo dňa na deň a formujú. Dokážeš toho stále viac a viac. 

Sú chvíle, keď máš pocit, že všetko robíš zle. 

Cítiš tie pohľady, keď odhalíš svoje emócie, plač, hnev. To nie je žiadna tvoja zlá stránka, aj keď si to o sebe myslíš. Je to len niečo, čo stále potláčaš. A to sa nedá robiť naveky. Raz proste tvoja frustrácia z vlastného života musí prekypieť. A nemysli si, že si tým výnimočný. Pozná to každý. 

Úradníčka v banke, keď ju zákazníci dennodenne obviňujú za svoje finančné problémy, pritom ona sama možno musí bojovať s exmanželom o výživné. 

Matka, ktorá nespala niekoľko nocí, pracuje počas každej voľnej chvíle, naplno sa venuje svojmu dieťaťu a túži len po úsmeve svojho syna. A jeho plač, krik a zlosť v nej odkryje strach, že všetko robí zle a nemala by byť matkou. 

Manažér, ktorý obetoval všetko, aby dosiahol kariérny postup, ale nakoniec nemá nikoho, s kým by sa o túto radosť podelil. 

Sú chvíle, keď máš pocit, že je všetko márne. 

Venoval si toľko energie do pracovného projektu a nakoniec klient uprednostnil konkurenciu. 

Dlhé hodiny si dieťaťu vysvetľovala, prečo nie je správne druhých biť a nakoniec si sama dostala facku. Možno aj od života, nielen od svojej ratolesti.

Cvičila si dennodenne, trénovala v každom počasí, videla pred sebou cieľovú čiaru vytúženej súťaže a nakoniec ťa v posteli pripútala obyčajná chrípka. 

Nič, do čoho si vložil energiu nie je márne.

Všetko sa ti raz v živote vráti. Možno v podobe projektu, v ktorom využiješ už získané znalosti alebo v podobe dospelého syna, ktorý si váži druhých a pomáha nezištne vždy, keď môže. 

Nie všetko však dosiahneš hneď, na niečo si treba počkať. Byť trpezlivý. Vytrvalý. A naozaj si budeš môcť povedať, že je všetko v poriadku. Ver mi. Čím skôr však tomu uveríš, tým skôr to tak bude.  Všetko je v hlave. Veď ruku na srdce. To, čo ti teraz spôsobuje stres, bude o rok bezvýznamné. A možno aj skôr. Čo tak hneď?

 

Robíš len jednu jedinú chybu, ktorá ti bráni dosiahnuť v živote pokoj.

 

Porovnávaš neporovnateľné. 

Slnko a mesiac. 

Deň a noc. 

Šťastie a smútok. 

Porovnávaš sa s druhými. Závidíš im ich úsmevy. Chceš ich odhodlanie. Túžiš po ich motivácii. A teraz si predstav, že tak isto sa dívajú oni na teba. 

Jediným človekom, s ktorým sa môžeš porovnávať si ty sám. Spomeň si, kde si bol pred rokom a pozri, akú dlhú cestu si už prešiel. Tak nelamentuj a ži. Veď ani to nie je samozrejmosť.