Občas sa ráno zobudím a nemám chuť sa smiať. Nemám chuť cvičiť, nemám chuť navariť obed, nemám chuť tvoriť, nemám chuť na nič.
Mam rada motivačné knihy, obklopujem sa pozitívnymi citátmi, píšem optimistické statusy. No v takéto rána mam chuť zakričať KAŠLEM NA TO. Pokojne použi aj tvrdšie slová. Lebo vieš čo? Takéto rána sú v poriadku. Takéto pocity tiež. Rovnako ako pochmúrne emócie, hnev, zlosť, smútok. Je to všetko v poriadku.
Z hnevu vyrastie odhodlanie, zlosť pretvor v húževnatosť. Smútok ti zas ukáže všetky dôvody, pre ktoré máš byť v živote šťastný.
Neviň sa za to, ako sa cítiš. Nikdy sa neospravedlňuj za svoje pocity. Preži ich. Naplno. Aj tie dobré, aj zlé. Niektoré si ponechaj, iné vyhoď ako zdochlinu, čo najďalej, nech ti nezasmradia celý život. Alebo ako smradľavú rybu. Proste ju hoď cez bok lode a ďalej si užívaj rybárčenie.