Slzička sa skotúľala po líčku a rozmýšľala prečo.
Slzička. Slaná láskou a studená smútkom. Slzička vznikajúca v jasných modrých očiach a končiaca púť na červených a od zimy popraskaných perách. Stekajúca po líci premrznutom od mrazu a predierajúca sa mihalnicami sťa pralesom.
Slzička rozmýšľa nad tým, prečo je na tomto svete a aký je jej údel.
Milá slzička.
Len ty dokážeš očistiť to, čo je tak špinavé. Len ty dokážeš spasiť stratené. Len ty dokážeš zachrániť beznádejné.
Slzička sa kotúľa po líčku a rozmýšľa prečo.
Milá slzička.
Si nenahraditeľná.
Slzička hreje a vyplavuje všetko zlé. Aj v rozprávke o snehovej kráľovnej len vďaka slzičke Kai a Gerda našli k sebe znovu cestu. Len vďaka tebe, slzička, sa Kai zbavil črepiny z oka a znova uvidel krásu sveta a rozmrzlo mu srdiečko.
Slzička odplavuje smútok a pripravuje človeka na niečo krajšie. Aj dievčatko so zápalkami plakalo od šťastia nad každým plamienkom, ktorý ju sprevádzal z tohto sveta. Tak ako si ju sprevádzala aj ty.
Slzička je znakom lásky. Ako v rozprávke soľ nad zlato. Slzička je slaná a vyronená z naozajstnej náklonnosti a z naozajstného pocitu spolupatričnosti je sama o sebe malým zázrakom. Ty slzička máš v sebe viac citu ako slová MILUJEM ŤA.
Slzička mizne na perách. Sama. Utajená.
Milá slzička.
Máš tak významné poslanie v našich životoch.
Prečo ťa tajíme pred svetom? Prečo úsmev ukazujeme všetkým a teba skrývame? Prečo sa za teba hanbíme, keď si tak katarzná? Prečo nepriznáme, že si súčasťou našich životov? Veď ty nie si znakom slabosti, ale sily. Nie si symbolom zlyhania, ale odvahy. Nie si predzvesťou konca, ale nového začiatku.
A tak, nabudúce, slzička, sľubujem, že ťa ukážem svetu, aby sa na teba nezabudlo. Lebo ty očisťuješ, ty prehrievaš, ty dávaš novú nádej, ty pripravuješ oči na smiech a pery na úsmev. Ty pripravuješ srdce na radostné teplo a líca na rumenec lásky.