Nastala noc. V tichu sa ozýva hlas anjela, čo polámané krídla má.
Spadol z čierneho neba, nikto ho nechytal. Je sám.
Vystieram k tebe ruky v nemej modlitbe. Nech tvoj pád zmysel má.
Prišiel si ho zachrániť. Tvoja smrť jemu silu dá.
Polámal si si krídla, aby on mohol lietať.
Odišiel si, aby on našiel sám seba.
Klesol si, aby sa on mohol povzniesť.
Plakal si, aby sa on mohol smiať.
Ľúbil si trpko, aby on mohol milovať.
Sníval si sladko, aby sa on k životu mohol prebrať.
Zabila som anjela, čo zvrchu hľadel na zem.
Padol k nám, ponížil sa, prišiel preň.
Obetoval svoj život za malé ľudské steblo.
To z vďaky ráno na kolená kleslo.
Nastalo ráno, v slnku mihli sa krídla anjela,
čo žije v tebe a pre teba.
