Mala veľké plány. Výlet i horúcu kávu na terase. Menej stresu, viac ovocia. Z omylu ju však vyviedol už prvý deň prázdnin. Odvtedy neprestala počítať minúty do septembra a kávu pije zásadne studenú.
Videl si niekedy fotku vačice s mláďatami? Je to veľmi rozkošné. Všetky ich nosí na sebe. A všade so sebou. Nie jedno, nie dve, ale desať. Na chrbte, za krkom, po bokoch. A žiadne z nich sa nikdy netvári, že by zvládlo čo i len pár krokov po svojich. Obvešaná ako vačica sa cíti aktuálne každá matka, ktorá má aspoň jedno dieťa prežívajúce letné prázdniny. Dokonca aj tá, ktorá má len jedno alebo dve, sa cíti akoby niesla na chrbte celú materskú školu.
V lete navyše nie je len mamou, ale aj upratovačku, vojakom, policajtom, animátorom, psychológom, kuchárkou. V jeden deň vynesie päť vedier odpadkov z obývačky a niečo, čo sa samo nehýbe, ale môže začať. Nájde chrobáka v topánke, udrie sa čelom o roh stola, ale stále drží stráž. Do troch minút vyrieši konflikt na život a na smrť o červené lopatky. Vymyslí program na celodenný výlet, keď začne pršať. Vypočuje 7 emocionálnych kríz. Všetko vyrieši objatím, melónom alebo súcitným „aj mne sa nechce“. Navarí obed, ktorý najprv nikto nechce. Nakoniec sama je zvyšky postojačky. Odpovie na 476 otázok, z ktorých polovica je „Prečo?“ a zvyšok „Kedy?“.
Iní v lete plánujú roadtrip a kontrolujú batožinu, matka preveruje pitný režim svojich detí. Kontroluje, či má dieťa šiltovku a či sa práve nerozhodlo piť z kaluže. Výlet do vedľajšej dediny je logistická operácia hodná NASA. Skôr než vyrazí, prepočítava deti, a radšej dvakrát. Nanáša opaľovací krém, trikrát. Hľadá šľapku, ktorá záhadne zmizla v paralelnom vesmíre, a rieši prečo si jedno dieťa práve vylialo vodu do topánky.
Aj matka však vie na Instagrame vyzerať idylicky. Nenechajte sa však oklamať. Usmiata, opálená a deti v bielych šatách? Nie, v skutočnosti má rozliaty jogurt v taške, jedno dieťa ciká za stromom a druhé ju trieska po hlave plastovým vedierkom. Na plavkách má fľak od niečoho, čo pravdepodobne už žije vlastným životom. Je spotená aj na miestach, o ktorých ani netušila, že sú tam potné žľazy. A stále sa tvári, že to zvláda. Lebo to zvláda.
Nie dokonale, nie potichu a už vôbec nie v čistých šatách. Ale s láskou, humorom a výdržou, ktorú by jej závidel aj IronMan. Takže, ak sa dnes cítiš ako vačica, čo už ledva drží mláďatá na chrbte, neboj sa, si v tom dobrá a nie si v tom sama.
Možno sa práve pýtaš, kde je otec mláďat. Je to ten, čo obdivne pozerá, ako to všetko zvládaš. Alebo ten, kto si číta tento článok, pretože práve zistil, že byť vačica nie je povolanie, ale disciplína pre olympijských hrdinov.
Takže páni, ak ste si mysleli, že byť prázdninovým hrdinom je jednoduché, teraz už viete pravdu. A pamätajte, keď príde kríza, nie je to len o sile. Je to o tom, že budete mať pripravený plán, vtip v zálohe a povediete svoju rodinu vačíc s úsmevom (alebo aspoň so štipkou trpezlivosti).