„Život nestačí, povedal motýľ. Treba k nemu slnečný jas, slobodu a malý kvietok.“ Hans Christian Andersen (spisovateľ)
Aj ty sa občas pozastavíš nad tým, aké by to bolo krásne byť znova dieťaťom? Rozbiť si kolená na preliezke, piecť pieskové koláčiky, ľahnúť si do kopy lístia alebo skákať do blata či kaluží? kto ti bráni to robiť aj teraz?
Hraj sa so svojim synom, so svojou dcérou, synovcom, neterou na naháňačku. Stavajte si pieskové hrady. Obhadzujte sa lístím. Behajte po daždi, po ranej rose. Lebo toto dieťa nebude naveky dieťaťom a dieťa v tvojom vnútri sa môže časom celkom stratiť.
Bláznivé nápady. Spontánne rozhodnutia. Široké úsmevy. Záchvaty smiechu. To všetko by malo patriť do tvojho života. Sentimentálne povedané, nikdy by si nemal nechať to dieťa v tebe umrieť.
„Šťastný je človek, ktorý nebehá za šťastím ako za motýľom, ale je vďačný za všetko, čo sa mu dostane.“
Phil Bosmans (belgický spisovateľ a kňaz)
A aký je najlepší spôsob znovu prebudiť v sebe dieťa? Hrať sa a spomínať na detstvo. Omáľovanky pre dospelých, autá na ovládanie, jazda na motorkárach či kolobežke. To všetko ťa vráti do detských čias. Sirup rozliaty na koberci, rozbitá váza, zablatené topánky, pokreslená stena. Aj ty sa usmievaš pri spomienke, čo všetko si v detstve vyviedol?
Neokrádajme deti o detstvo tým, že chceme, aby príliš rýchlo dospeli. A neokrádajme sami seba o úprimnú radosť len preto, že už nie sme deti. Trochu detskej radosti každý deň nikomu neuškodí.