Mami,
prepáč mi, že ťa nenechám spať ani v sobotu ráno. Že vstávam tak skoro a tak neskoro chodím spať. Chcem len prežiť každý deň naplno a tešiť sa z každého spevu vtáčika alebo z každého obláčika na oblohe. Keď dospejem, už to robiť nebudem.
Mami,
prepáč mi, že niekedy si neupracem hračky. Ja si ich vážim, no niekedy nechcem strácať drahocenný čas upratovaním a chcem sa len hrať. Raz predsa vyrastiem a hrať sa prestanem.
Mami,
prepáč mi, že ťa nenechám pracovať. Viem, že robíš všetko preto, aby som mal dostatok oblečenia, jedla, hračiek a strechu nad hlavou, ale nechcem sa dívať na to, ako pracuješ, kým ja som doma a môžeme si užívať spoločne strávený čas.
Mami,
prepáč mi, že som ti popísal stenu. Chcel som nakresliť srdiečko, vznikla z toho machuľa. Chcel som len vyjadriť, ako ťa mám rád. A toto moje vyjadrenie si mohla mať stále na očiach, lebo viem, že sa na tú stenu vždy dívaš.
Mami,
prepáč mi, že niekedy na teba kričím. Je to preto, že vidím, aká si silná, ako bojuješ a chcem byť ako ty. Som však ešte malý, no hlások mám silný.
Mami,
prepáč mi, že nechcem občas spať. Ja si len chcem užiť každú minútu s tebou. Veď celý deň som v škôlke, a tak veľmi mi chýbaš.
Mami,
prepáč mi, že občas ťa neposlúcham. Ja len skúšam, čo môžem a čo nie. Hľadám sám seba, ale ľúbim ťa, lebo ma s láskou vychovávaš a bojuješ o moje šťastie.
