„Iba deti, blázni a veľmi starí ľudia si môžu dovoliť hovoriť vždy pravdu.“ Sigmund Freud
Mamy, otcovia!
Počúvajte svoje deti. To, čo vám hovoria, hoci to počuť nechcete.
Môj syn mi hovorí veci, ako mama choď preč.
Začal s tým po nástupe do škôlky. Zabolí to. Neviem ako reagovať. Skúšala som už všetko a neviem, čo je správne. Občas napríklad odchádzam do druhej izby a potom začujem plač a slová: „Mama, vráť sa.“ A ja sa vrátim, nech ma pošle preč aj stokrát. Aj miliónkrát. Vždy sa vrátim a vždy ho o tom ubezpečím. Že som tu a vždy budem. Že aj keď ma nahnevá, tak si vzájomne odpustíme a že nech sa stane čokoľvek, mama tu bude vždy pre neho.
Často počujem zo synových úst: „Mama, nekrič.“
V tej chvíli by som najradšej kričala ešte viac. Ale toto ma zaručene zastaví. Nadýchnem sa, stíšim hlasitosť a snažím sa byť pokojná. No, skúšam to aj opačne. Keď syn na mňa začne kričať, iba mu poviem: „Matejko, nekrič.“ A vtedy sa v ňom vidím. Ako horúčkovito premýšľa, prečo mu to hovorím. Ako sa trápi s tým, že chce kričať, ale vie, že by nemal.
Moje dieťa ma za tri roky naučilo viac, ako všetci učitelia na svete počas celého môjho života. Naučil ma, že nech sa deje čokoľvek, vždy ma bude potrebovať. Že nech robím čokoľvek, všetko vidí a všetko ho ovplyvní. Naučil ma, že ak od niekoho niečo chcem, musím mu najprv niečo dať. Ako chcem, aby sa ľudia správali ku mne, tak sa musím správať ja k nim. Ak chcem, aby mi druhí dôverovali, nesmiem klamať. Ak chcem, aby mi hovorili pravdu, nesmiem sa urážať. Ak chcem, aby mi poradili, nesmiem byť nedotklivá.
Deti sú tí najlepší učitelia na svete. A užívajte si každú lekciu s nimi. Sú neopakovateľné. Úžasné. Inšpiratívne. Detsky naivné a úprimné, dospelácky múdre a prešpekulované. Sú proste jedinečné. Ako aj vaše deti.