Šiesteho decembra sa do Smradľavého adventného kalendára zakráda postava, ktorá vyzerá ako zo sci-fi filmu, ale je z mäsa a kostí (alebo skôr z vaty a falošnej brady): Mikuláš.
A s ním prichádza aj Mikulášsky syndróm.
Je to deň, keď naše deti, plné nádeje a s umytými topánkami pri okne, zažívajú svoju prvú lekciu absurdnosti dospeláckeho sveta. Celý rok im hovoríme: „Buď dobrý!“ a sľubujeme im sladkú odmenu. A čo za tú dobrotu dostanú? Kôpku cukru, ktorá im zabezpečí, že do desiatich rokov budú mať zubára ako druhého rodiča a predispozíciu na cukrovku.
A ak sú zlé? Ach, to je tá najlepšia časť. Za zlé správanie dostanú uhlie. Uhlie, ktoré je dnes tak drahé, že si ho nemôže dovoliť polovica Európy na kúrenie! Takže namiesto trestu dostanú vlastne investíciu do budúcnosti, zatiaľ čo „dobré“ deti sa topia v glukózovej lavíne.
Mikuláš je v skutočnosti prvý korupčný test v živote dieťaťa. Predstieraj dobré správanie a dostaneš odmenu. Buď zlý a dostaneš finančne hodnotný suvenír. Kde sa v tom všetkom stratila spravodlivosť?
Smradľavá ryba vie, že tento systém je od základu pokazený. Za dobré správanie by mali deti dostať mandarínky. A za zlé? Účty za energiu. Aspoň by mali realistickejšiu predstavu o tom, čo ich čaká v dospelosti.
Takže, milí rodičia, Mikuláš je len generálka na celoživotné absurdnosti.