Zimný slnovrat je krásna, prastará tradícia, ktorá nás učí, že po najhlbšej tme príde opäť svetlo. V Smradľavom advente je to však skôr metafora finálnej fázy rezignácie a tichého vnútorného kriku. Tma vonku sa dokonale zhoduje s tmou v našej duši, ktorú spôsobila kombinácia finančného vyčerpania, krivej jedle a rodinnej logistiky.
V tento deň akoby sa všetko spomalilo. Slnko vyjde len na pár hodín ako bezvýznamný úsmev vesmíru, než nás opäť hodí späť do tmy. Je to, akoby nám príroda hovorila: „Relaxujte. Nemá to zmysel. Aj tak je tma.“
A tak túto tmu využívame na veci, za ktoré by sme sa za svetla hanbili. Jeme koláče priamo z plechu, pijeme zvyšky punču z vianočných trhov a potichu pozeráme na účty za energie. Je to čas legálnej depresie, kedy si môžete dovoliť byť unavení, frustrovaní a absolútne nefunkční.
Smradľavá ryba vie, že po najhlbšej tme príde svetlo. A to svetlo príde presne 25. decembra ráno, keď si poviete: „Prežili sme to. Už len do Silvestra.“
Dovtedy si tmu užite. Dovoľte si byť unavení. Je to dôkaz, že koniec vianočného trápenia je blízko.
