Dnes otvárame druhú konzervu a v nej nájdeme síce trblietavú, ale neuveriteľne toxickú esenciu Vianoc: vianočnú výzdobu.
Váš dom nesmie vyzerať iba dobre. Musí vyzerať lepšie ako dom toho snoba oproti. A teraz nehovorím o jemnom dotyku elegancie, hovorím o vojne svetla. O tom, že susedov sob na streche sa musí cítiť zahanbene, lebo ten váš na fasáde vyzerá, akoby ho napájal samotný Boh Hromu.
Každý meter lacných LED reťazí, ktoré ste kúpili v akcii v strede októbra, je metrom stratenej sebaúcty. Každé bliknutie, ktoré vám dvíha tlak (a účet za elektrinu), je dôkazom, že ste podľahli. Vaša obývačka už nie je obývačka, je to vnútro diskotékovej gule a vy ste uviazli v rytme All I Want for Christmas Is You.
A čo svetielka? Samostatná kapitola.
Ak sa vám ich podarilo rozmotať, to sa neráta. Pravé vianočné svetlá musia byť zamotané do beztvarej guče, ktorá v sebe nesie takú koncentrovanú frustráciu, že by dokázala rozpliesť aj štátny rozpočet. A keď ich konečne rozsvietite, jeden segment nefunguje, druhý bliká, akoby mal epileptický záchvat, a tretí vyhodí poistky v celom bloku.
Gratulujem!
Práve ste obetovali svoju dôstojnosť, úspory aj zdravý rozum na oltár gýča len preto, aby si cudzí ľudia na ulici mohli povedať: „No, aspoň nie sme takí blázniví ako tí ....“