Dnes, 12. decembra, otvárame konzervu plnú falošného lesku a tichého zúfalstva: vianočné trhy.
Vianočné trhy sú spoločenský imperatív. Musíš ísť. Musíš tam stráviť aspoň dve hodiny, trpieť v dave a predstierať, že ťa ohromuje gýč, ktorý si môžeš kúpiť aj v najlacnejšom obchode len nie za päťnásobnú cenu.
Romantická predstava? Sneh, láska, škorica a ručná práca.
Realita Smradľavej ryby? Chaos, prepálený olej z langošov, studené nohy a vôňa vareného vína, ktoré chutí, akoby v ňom niekto utopil unavenú škoricovú tyčinku a tri klinčeky. A to všetko dostanete v plastovom pohári so zálohou ako za starú televíziu.
A ten dav! Trhy nie sú o prechádzke. Sú o prežití. O boji cez húfy ľudí s gigantickými taškami, ktorí vám korenistým punčom polievajú kabát. Jediný fyzický kontakt, ktorý tam zažijete, je lakťovka do tváre pri stánku so sviečkami.
Vianočné trhy sú vlastne finančno-emocionálny test vzťahu. Dokážete prežiť hodinu na preplnenom námestí, minúť mesačný rozpočet na jedlo, ktoré chutí všade rovnako, a nezačať sa hádať o tom, kto drží kľúče? Ak áno, ste pár roka.
Takže keď budete stáť v rade na cigánsku, ktorá chutí ako podrážka, triasť sa od zimy a ticho preklínať všetko navôkol, spomeňte si: Robíte to pre tradíciu. A hlavne pre fotku na Instagram, aby bolo jasné, že aj vy ste trpeli s ostatnými.