Prečo ryba
smrdí od hlavy?
Internet je plný pekných klamstiev.
Ja ho radšej trochu zasmradím pravdou.
Inšpirácia ma tak dlho kopala do zadku, až som sa rozhodla. Nastala fáza tvorivého zvracania. Všetko muselo ísť von. A tak vznikol tento blog — miesto, kde sa svet vidí inak.
Spoznaj môj príbeh →
Staňte sa súčasťou
fantasy príbehu
JEDINÁ
Mija sa prebudí vo svete rozdelenom Priepasťou: svetlá Solisia a temná Nocturnia. Nikto ju nevie prekročiť… okrem nej. Podporte vznik fantasy knihy JEDINÁ – príbehu o moci, manipulácii a hľadaní pravdy, kde tma nemusí byť nepriateľ.
1. míľnik — 2 920 €
2. míľnik — 6 920 €
3. míľnik — 9 000 €
Kategórie príbehov
Čerstvé zápisky
Najnovšie články
Gulička hovnivála
Wombat serie kocky. A ty sa stále snažíš mať život v poriadku
Wombat serie kocky. Doslova. A možno práve toto čudné austrálske zviera vie o našej potrebe mať život pod kontrolou viac než my.
Denisa Hajdúková
Papagáj, ktorý vedel rozprávať. Len sa mu nechcelo
Papagáje vraj patria medzi najinteligentnejšie vtáky. Niektoré sa naučia desiatky slov. A niektoré ľudské exem...
Príroda bez administrátorov
Sledujeme bocianie hniezda, medvede aj kamzíky. Obdivujeme prírodu, analyzujeme ju a máme potrebu ju zachraňov...
21. 12. – Smradľavý adventný kalendár: zimný slnovrat, najkratší deň v roku
Dnes, 21. decembra, sa dostávame k bodu, kedy je tma nielen za oknom, ale aj hlboko vo vnútri: zimný slnovrat,...
Internet je plný pekných klamstiev.
Ja ho radšej trochu zasmradím pravdou.
Sleduj nás na Instagrame
O mne
Spoznaj môj príbeh
Niektoré veci sa v živote pokazia. Ticho. Nenápadne. A ty si to všimneš, až keď to začne smrdieť. U mňa to prišlo v roku 2021. Mala som predstavu, ako má život vyzerať. Celkom peknú. Uhladenú. Funkčnú. A potom prišla realita. Nie všetko bolo zlé. Ale niečo áno. A to stačilo.
Smradľavá ryba nevznikla preto, že by bol svet pokazený. Vznikla preto, že sa tvárime, že nie je. Že mlčíme, keď by sme mali hovoriť. Že prikrášľujeme veci, ktoré nás vnútri rozožierajú. Že sa bojíme povedať pravdu, lebo by nebola pekná. Lenže pravda nikdy nemusela byť pekná. Stačilo, že je pravdivá.
Píšem veci tak, ako mi prídu. Bez filtra. Bez snahy zapáčiť sa. Nie preto, že chcem byť zaujímavá, ale preto, že keď to nepustím von, ostane to vo mne. A veci, ktoré ostávajú vo vnútri príliš dlho, začnú hniť.
Nepíšem pre konkrétnych ľudí. Píšem pre každého, kto sa v tom nájde. Možno ťa to naserie. Možno sa v tom uvidíš. Možno to zavrieš po treťom riadku. Všetko je v poriadku.
Toto nie je pekný blog. Toto je úprimný blog. A ak si z neho niečo odnesieš, tak možno len to, že nie všetko, čo smrdí, treba zakryť. Niekedy to stačí pomenovať.
