Prečo ryba
smrdí od hlavy?
Internet je plný pekných klamstiev.
Ja ho radšej trochu zasmradím pravdou.
Inšpirácia ma tak dlho kopala do zadku, až som sa rozhodla. Nastala fáza tvorivého zvracania. Všetko muselo ísť von. A tak vznikol tento blog — miesto, kde sa svet vidí inak.
Spoznaj môj príbeh →
Kategórie príbehov
Čerstvé zápisky
Najnovšie články
SMRADĽAVÝ ADVENTNÝ KALENDÁR
21. 12. – Smradľavý adventný kalendár: zimný slnovrat, najkratší deň v roku
Dnes, 21. decembra, sa dostávame k bodu, kedy je tma nielen za oknom, ale aj hlboko vo vnútri: zimný slnovrat, najkratší deň v roku.
Denisa Hajdúková
20. 12. – Smradľavý adventný kalendár: dokonalý obraz nášho duševného zdravia
Dvadsiateho decembra sa venujeme centrálnemu bodu vianočného stresu, ktorý je zároveň najlepším zrkadlom nášho...
19. 12. – Smradľavý adventný kalendár: ten moment, keď ti dôjde lepiaca páska
Devätnásteho decembra sa venujeme aktivite, ktorá je neodmysliteľnou súčasťou nášho darčekového šialenstva: ba...
18. 12. – Smradľavý adventný kalendár: apokalypsa v hypermarkete a boj o posledné maslo
Osemnásteho decembra otvárame konzervu, ktorá vonia ako prepotený dav a lacný chlieb: vianočná potravinová pan...
Internet je plný pekných klamstiev.
Ja ho radšej trochu zasmradím pravdou.
Sleduj nás na Instagrame
O mne
Spoznaj môj príbeh
Niektoré veci sa v živote pokazia. Ticho. Nenápadne. A ty si to všimneš, až keď to začne smrdieť. U mňa to prišlo v roku 2021. Mala som predstavu, ako má život vyzerať. Celkom peknú. Uhladenú. Funkčnú. A potom prišla realita. Nie všetko bolo zlé. Ale niečo áno. A to stačilo.
Smradľavá ryba nevznikla preto, že by bol svet pokazený. Vznikla preto, že sa tvárime, že nie je. Že mlčíme, keď by sme mali hovoriť. Že prikrášľujeme veci, ktoré nás vnútri rozožierajú. Že sa bojíme povedať pravdu, lebo by nebola pekná. Lenže pravda nikdy nemusela byť pekná. Stačilo, že je pravdivá.
Píšem veci tak, ako mi prídu. Bez filtra. Bez snahy zapáčiť sa. Nie preto, že chcem byť zaujímavá, ale preto, že keď to nepustím von, ostane to vo mne. A veci, ktoré ostávajú vo vnútri príliš dlho, začnú hniť.
Nepíšem pre konkrétnych ľudí. Píšem pre každého, kto sa v tom nájde. Možno ťa to naserie. Možno sa v tom uvidíš. Možno to zavrieš po treťom riadku. Všetko je v poriadku.
Toto nie je pekný blog. Toto je úprimný blog. A ak si z neho niečo odnesieš, tak možno len to, že nie všetko, čo smrdí, treba zakryť. Niekedy to stačí pomenovať.
