Odhalím ti teraz svoju dušu. Možno lepšie pochopíš to, čo v nasledujúcich týždňoch, mesiacoch a snáď (to slovo nenávidím) aj rokoch nájde miesto na tomto blogu.
Svoju kreativitu a schopnosť sformulovať myšlienky na papier.
Teraz ho prežívam. Minulosť nezmením a budúcnosť si vytvorím životom v prítomnosti.
Všetko zlé je na niečo dobré, preto prijímam búrky a čakám po nich dúhu.
Napísať knihu, ktorá ti nedá zaspať.
Chvíľu, naozaj len chvíľu, zverolekár. Ale nechcela som strkať ruku kravám do zadku. A potom som sa naučila písať a voľba bola jasná. Stala som sa novinárkou, ktorá zavesila novinárčinu na klinec ešte pred ukončením školy.
Môj syn. Samozrejme, nebola som pritom sama 😊
Verím, že Boha si každý nosí vo svojom srdci, a tak ho môžem stretnúť aj na zastávke autobusu.
Aby sme si na tomto svete odžili svoje nebo alebo peklo. A rozhodnutie, čo to bude, je len a len na tebe.
Som vďačná za posledný výdych neskoro v noci i prvý skoro ráno.
Moja práca je pre mňa vášňou i záľubou zároveň.
Rada píšem a čítam. Milujem behanie, chodím cvičiť. Chcela by som mať čas na turistiku a na cestovanie.
Neprajem si, aby ma chápali. Prečo?
Nič. Moja minulosť vytvorila moju prítomnosť.
V mojej hlave je väčšinou uragán. Preto vznikol tento blog.