My ľudia sme veľmi hlúpi.
Dokážeme smútiť za niekým, s kým sme v skutočnosti nikdy neboli. Chýba nám niečo, čo nikdy nebolo naše. Tešíme sa na chvíle, ktoré vôbec nie sú isté a vôbec nemusia prísť.
Každá z nás sa pachtí za tým, aby našla super chlapa. Kurník-šopa, buď správnou ženskou a nikoho hľadať nemusíš. Správny chlap si ťa nájde sám. Samozrejme to platí aj opačne. Ak chceš doma princeznú, tak sa k žene nesprávaj ako k slúžke.
Celý život hľadíme tam, kam nemáme. Naivne si plánujeme budúcnosť, kalkulujeme s neistotami, vytvárame si v hlave scenáre a potom sa nám všetko rúca ako domček z karát. Samozrejme, že áno. To, čo nemá pevné základy, sa raz proste rozsypať musí.
S ľútosťou sa dívame na to, čo bolo. Ľutujeme naše rozhodnutia, umárame sa v spomienkach, plačeme nad niečím, čo už proste nepatrí do nášho života. A možno ani nikdy nepatrilo. Možno je to len vidina niečoho. A pritom nám uteká pomedzi prsty to najdôležitejšie. Prítomný okamih.
Chytáme sa za slovíčka. Urážame sa, lebo nechápeme význam slov. A predsa používame frázy, ktorým nerozumieme a slová, ktoré nevieme využiť v reči správne. Snažíme sa hovoriť múdro, uvedomelo, pôsobiť vyzreto, distingvovane. (Áno, to bol presne ten príklad.) A pritom stačí povedať, že je ti to ľúto, že ťa to mrzí, že máš niekoho rád, ľúbiš, miluješ, že potrebuješ s niečím pomôcť a potrebuješ plece priateľa.
Chceme podporu, no nevieme ju dať. Chceme porozumenie, no sami sa nesnažíme pochopiť. Vodu kážeme, víno pijeme. V oku priateľa vidíme smietku a vo svojom brvno prehliadame.
A potom sme nešťastní. A pritom je recept na šťastie tak jednoduchý.
Tešme sa z toho, čo máme. Vychutnávajme si prítomnosť. Každý deň nájdime maličkosť, za ktorú môžeme byť vďační.
Majme radi ľudí, ktorí sú tu pre nás aj vtedy, keď ich nepotrebujeme. Hovorí sa, že pravého priateľa spoznáš vtedy, keď máš problémy. Ale to je sprostosť. V ťažkých chvíľach nám niekedy pomôžu ľudia, o ktorých by sme to nikdy nepovedali a tí od ktorých to čakáme, sa na nás vykašlú. Držme si pre sebe tých, čo sú s nami stále. Či máme chuť plakať alebo sa smiať. Aké z toho plynie ponaučenie? Správajme sa k druhým tak, ako chceme, aby sa oni správali k nám.
Veľmi radi vyťahujeme staré sračky. Prepáč za výraz, ale dá sa to nazvať inak? Hádame sa o veci dávno premlčané. A pritom sa treba na to len... Ak si si raz s partnerom niečo vydiskutovala, nevyťahuj to furt. Ak máš chuť vmiesť partnerke do tváre nejaké jej zlyhania, aby sa miska váh vyvážila, vykašli sa proste na to.
Analyzujeme každé jedno slovo. Hľadáme skrytý význam a pritom stačí jediné. Spýtať sa. Ak aj napriek tomu nedostaneme odpoveď, asi je načase sa začať pýtať niekoho iného a hľadať odpovede niekde inde.
Súdime. Vždy, všade a každého. Mýlime si náladu s ľudským charakterom. Zamieňame si problémy so životom. To, že jedna situácia ťa úplne zloží a padneš na kolená, ešte neznamená, že celý tvoj život je v troskách. Rýchlo vstaň. Ak budeš totiž ležať, ešte si do teba niekto kopne. Nebuď preto nikdy ten, čo kope, ale radšej podaj pomocnú ruku. Alebo ako hovorím ja, ľahni si ku mne a budeme spolu pozerať na hviezdy.