Kde sa podela skutočná hodnota Vianoc. A ako ju získať späť?
Vianoce už dávno nie sú to, čo kedysi. Stali sa materiálnym sviatkom, keď už v októbri píšeme na internet statusy o tom, čo kúpiť deťúrencom a pripájame zoznam toho, čo už máme. Ale zdá sa nám to málo. Dominik dostane autodráhu, hojdacieho koníka, lego. Kristínka kuchynku, bábiku, jednorožca. Topánočky, bundičku, čiapočku, pyžamko. To ako darček už ani neberieme. A stále je to málo. Stále chceme viac a viac.
Kedysi, ako deti, sme sa tešili z bábiky a z autíčka. Oči nám žiarili pri stromčeku, brušká sa plnili za sviatočným stolom, vonku pri sánkovačke sme prežívali nezabudnuteľné spoločné chvíle. Dnes deti nevedia, ktorý darček rozbaliť skôr. Ku stromčeku ich nepustíme, pretože dizajnové ozdoby boli drahé. Večeriame s pocitom viny a rátame kalórie. A trávime čas nad obrazovkami svojich mobilov. Pričom život plynie vonku, za oknom.
Rozpoviem vám príbeh o tom, ako v jednej malej dedinke, pod úpätím vysokých zasnežených horských štítov, znovu objavili čaro Vianoc.
Všetko to začalo prvým snehom.
Hanka, sedemročné dievčatko s veľkými modrými očami a kučeravými blond vláskami stavala na dvore snehuliaka. Na nos jej spadla vločka. V tom momente si spomenula na to, čo sa učila v škole. Že každá vločka je iná a jedinečná. Že je zázračná. Pozrela sa do neba a zazdalo sa jej, že uvidela pomedzi oblaky vianočné svetielka. Vianoce mali byť o pár dní. Hanka sa veľmi tešila, ale mala pocit, že ľudia okolo nej nie. Rozmýšľala, prečo je to tak.
Pred týždňom počula kuriéra nadávať, že Vianoce sú najhorším sviatkom v roku. Maminku objavila plakať, lebo nemá čas popri práci vypekať koláče. Otec smutne sedel v kuchyni za stolom a pozeral do peňaženky. Sused každý deň sedával na verande, pil horúcu čokoládu a obzeral si rodinný album. Susedka šomrala, že musí ísť na Vianoce do práce. Nikto sa netešil.
Hanka si uvedomila, že dospelí zabudli na kúzlo Vianoc.
Už neveria v zázraky. Svetielka na stromčeku nie sú pre nich ničím čarovné. Koledy nie sú pohladením duše. Koláče chutia trpko, darčeky sa premenili na povinnosť a spoločné rodinné chvíle sa pomaly vytratili. Nahradil ich zhon a stres.
Hanka však verila. A verila aj v to, že dokáže znovu dospelákov prinútiť uveriť na zázraky.
Bežala za mamkou a povedala jej, že na Vianoce nechce žiadne koláče, pretože sa od nich kazia zúbky a radšej si dá ovocie. Ale poprosila ju, že by s ňou chcela upiecť medovníčky a spoločne ozdobiť. Maminka bola dojatá, akú má múdru dcéru. Ihneď zamiesila cesto, upiekla medovníky a do neskorých večerných hodín ich ozdobovali. Obe si to užili a Hankina mamina konečne dostala vianočnú náladu.
Na druhý deň prišiel kuriér a doniesol pre Hanku darček od strýka, ktorý žije v zahraničí. Kuriér sa ponáhľal, bol nervózny. Mal ešte veľmi veľa balíkov. Hanka sa mu rozbehla oproti a podala mu krabičku s červenou stužkou. Kuriér sa na ňu pozrel a črty tváre mu zmäkli. Otvoril krabičku plnú vlastnoručne upečených a vyzdobených medovníkov. Usmial sa na Hanku a v oku sa mu objavila iskra. Hanka pochopila, že práve sa začal tešiť na Vianoce a na čas strávený so svojou rodinou.
Rozbehla sa túto novinu oznámiť ocovi. Bol unavený z práce. Vyliezla mu na kolienka a začala mu rozprávať o tom, ako sa teší na Vianoce. Ocko sa takmer rozplakal, pretože jeho dcéra sa tešila, ako budú spolu pozerať vianočné rozprávky, ako pôjdu kŕmiť zvieratká do lesa alebo sa pôjdu korčuľovať na rybník, keď zamrzne. Bol dojatý, že Hanke netreba veľké a drahé darčeky a uľavilo sa mu, že tá jedná bábika, na ktorú mu z výplaty vyšlo, jej bude stačiť. Jeho srdce sa roztopilo a zatúžilo po vianočnej atmosfére.
Hanka videla túto zmenu a poprosila ocka, či by nepozval na Vianoce k stolu aj suseda od vedľa, ktorý žije sám. Rodina je od neho ďaleko a jediné, čo mu ju pripomína, sú fotografie, ktoré si každý deň prezerá. Ocko sa najprv zdráhal, ale Hanka mu pripomenula, že každý rok prestierajú tanier navyše pre hosťa, ale nikdy hosť neprišiel. Tak čo keby to tento rok zmenili? Keď túto novinu oznámili susedovi, v oku sa mu objavila slza. Uvedomil si, že pocit lásky a spolupatričnosti mu môžu dať aj dobrí ľudia od vedľa. A rozhodol sa túto lásku šíriť.
Ešte v ten deň zazvonil u susedky, ktorá bola zdravotnou sestrou a na Vianoce jej vyšla služba. Deti už mala veľké a Vianoce mala sláviť sama, ale aj tak ju mrzelo, že musí ísť vo sviatok do práce. Preto ju dobrý sused poprosil, či by spolu na druhý sviatok vianočný nepripravili malé posedenie pri krbe s rozprávkou pre Hanku a jej rodičov. Susedka sa potešila, že síce neskôr, ale predsa zažije vianočnú atmosféru a začala zdobiť celý dom, aby sa Hanke u nej páčilo.
Prišli Vianoce a v tejto malej dedinke neboli vďaka Hanke o darčekoch, ale o skutočných hodnotách, akými sú priateľstvo a láska.
Hanka svojim nezištným konaním urobila zázrak. Ľudia okolo nej vďaka čistote jej srdca začali veriť v zázraky tiež.
Nie je to ťažké, milé deti. Vo vás máme nádej. Vy nás robíte šťastnými. Keď vidíme, ako vám svietia očká pri vianočných stromčekoch, znovu sa vraciame do svojich detských čias a prežívame Vianoce detsky, čisto, zázračne. Lebo vy ste našim zázrakom a našim najväčším darom.