Chcem byť vďačná nešťastnica. Radšej ako šťastná nevďačnica. Lebo šťastie je prchavé, vratké a neovplyvniteľné. Vďačnosť môže byť trvalá.
Za sebou máš krásny deň. Výlet, párty, oslava, oddych, šport, turistika, wellness. Zvečníš prítomný vzácny okamih selfie. Po pár hodinách, hľadiac sám sebe do očí, ti je clivo za pocitom, ktorý si mal.
Pocit matky, ktorej dieťa sa smeje na kolotoči.
Pocit otca, keď syn zje celý obed, ktorý mu uvaril.
Pocit ženy, keď má novú manikúru.
Pocit muža, keď si v pokoji môže pozrieť šport.
Pocit starca keď stretne starého známeho.
Pocit dieťaťa, keď dostane novú hračku.
Precítiš ten pocit. Ale je to len chvíľka. Po čase pocit šťastia vyprchá. Vďačnosť je trvalá. A silnejšia.
Vďačnosť za krásny deň prežitý na slnku.
Vďačnosť za dobrú náladu.
Vďačnosť za kvietok odtrhnutý z lásky.
Vďačnosť za úsmev.
Vďačnosť za peknú správu.
Vďačnosť za objatie.
Vďačnosť za množstvo nových zážitkov. Každodenné maličkosti a predsa večer môžeš vymenovať stovku vecí, za ktoré si vďačný. Samozrejme. Je tu život, zdravie, partner, rodina. Ale nauč sa byť vďačný za maličkosti. Venuj si večer chvíľu a rozmýšľaj. Za čo si vďačný.
Ja som dnes vďačná za pokojnú noc a ničím nerušený spánok. Príjemné stávanie. Bezpečnosť na ceste. Výlet do Bojníc. Dobrú náladu syna. Pokojný príchod domov. Leňošenie pri rozprávke. A túto vďačnosť si v sebe uchovávam. Pomáha mi prežiť. Pomáha mi byť nad vecou, pretože nie všetko bolo dnes tak dokonalé, ako sa zdá. A snáď aj za tú nedokonalosť som vďačná. Drží ma totiž v strehu. Pripomína mi, že nič nie je samozrejmosť. Čo keby mal syn v noci teplotu? Čo keby pršalo? Čo keby sa nám pokazilo auto? Čo keby sme boli všetci bez nálady a podráždení? Aký by to bol výlet?
A tak sa snažím. Prezerám si fotografie, vybavujem si chvíle, pri ktorých som sa cítila šťastne a som za ne vďačná. A budem vďačná aj vtedy, a hlavne vtedy, keď mi to zasa v hlave zoskratuje a oči zaplavia slzy. Občas takmer bezdôvodne. A vieš čo? Som vďačná aj za tieto chvíle. Lebo sú dôkazom toho, že ešte som v tomto hnusnom svete úplne neotupela a stále niečo cítim. A tomu ver, že chcem, aby to tak bolo aj naďalej.
Vďaka, že si to čítal až do konca.