Tchor a jednorožec. Na prvý pohľad nemožná kombinácia. Jeden si kráča po zemi v špine a hline a druhý sa pasie na dúhových lúkach a občas si poskočí ponad oblak. A predsa, tieto dva svety sa stretli.
Tchor má v repertoári aj iné kvality než chemickú vojnu. V jeho kožuchu sa skrýva nielen pachová žľaza, ale aj kus zdravého rozumu a schopnosť prežiť medzi ľuďmi. Je to tvor fyzický, možno trochu drsný, no prekvapivo citlivý. Rozum ho drží pevne na zemi ako kotva, ktorá nedovolí odplávať do oblakov.
Jednorožec je naopak éterická bytosť. Vysoký, jemný, ligotavý. Keď vstúpi do miestnosti, aj strop sa zdá príliš nízky. Nie je to len zviera, je to zjavenie. A čo je dôležité, hoci by mohol pozerať na všetkých zhora, nerobí to. Aj keď vie, že jeho roh vždy priťahuje pozornosť.
Jeden má faktúry, druhý dúhu
Tchor predstavuje všetkých tých „praktických“ ľudí. Tých, čo myslia racionálne, čo riešia účty, termíny, zaplatené faktúry a nakoniec aj to, či je v chladničke dosť jedla.
Jednorožec zastupuje opačný pól: umelcov, vizionárov, spirituálnych rojkov, večných elfov napojených na energie, ktoré smrteľník necíti.
Je to ako keby sa stretol umelec a programátor. Alebo architekt a lesník. Dvaja, čo by na papieri nikdy neprešli ako kompatibilný pár, a predsa, v realite, to môže byť najlepšia kombinácia na svete.
Čo ich k sebe ťahá?
Jednorožec si túži občas zašpiniť kopyto v blate, trochu smrdieť, zahryznúť sa do šťavnatého steaku bez ohľadu na to, či planéty stoja v astrologicky vhodnom postavení. A tchor zas túži mať aspoň raz v živote roh na čele, ktorý by mu dodal majestátnosť a dôvod, prečo by ho všetci obdivovali, namiesto toho, aby si zapchávali nos.
Závisť na oboch stranách lúky
Zvonku to vždy vyzerá, že tchor závidí jednorožcovi. Krásu, dokonalosť, ligotavý status. Ale v skutočnosti aj jednorožec závidí tchorovi. To, že vie žiť jednoducho. Že sa vie radovať z obyčajných vecí, že sa nepotrebuje vznášať na obláčiku, aby bol šťastný. Každý totiž vidí na druhom to, čo jemu samému chýba.
Tchororožec: najnudnejší tvor na svete
A teraz si predstavme, že by sa tieto dve bytosti skombinovali. Vznikol by tchororožec. Znel by síce exoticky, ale bol by to najnudnejší tvor na svete. Prečo? Lebo by mal trochu rozumu, ale aj trochu mágie. Trochu pachovej obrany, ale aj trochu trblietania. Nebol by ani poriadny tchor, ani poriadny jednorožec. A kto by už chcel chodiť na večierky s niekým, kto je len polovičatý? Vždy je lepšie byť extrém, smrdieť poriadne, alebo žiariť poriadne.
Prečo je lepšie zostať tým, čím si
Z tchora nikdy nebude jednorožec a z jednorožca nikdy nebude tchor. A to je dobre. Pretože v priateľstve sa nemusia meniť. Stačí, že sa dopĺňajú. A možno práve preto sú tieto zvláštne kombinácie tie najcennejšie, lebo nás učia, že nepotrebujeme byť všetkým naraz. Stačí byť sám sebou.