„Som najhorší v tom, čo robím najlepšie a za tento dar sa cítim byť požehnaný.“ Kurt Cobain
Ak chceš, aby ti rástol tvoj obľúbený kvet a neustále kvitol, musíš ho hnojiť. Ak chceš, aby jabloň aj
tento rok zarodila a ty si si mohol zakopať jeden demižónik, musíš ju hnojiť. Ak chceš urobiť lečo zo
zeleniny z vlastnej záhrady, musíš ju hnojiť. Jednoduchá matematika.
Tak ako rastlinka, aj tvoj život potrebuje hnojivo. A čo ním je?
Tvoja hlúposť a tvoja blbosť. Tvoje chyby a tvoje zlyhania. Tvoje pády a tvoje plazenie sa. Tvoje
hriechy a tvoja hanba.
Život si musíš hnojiť pravidelne. Len tak zmúdrieš a poučíš sa zo svojich chýb. Len ak spadneš, môžeš
sa naučiť vstávať. Len ak urobíš niečo zlé, budeš vedieť, ako konať dobro. Len vtedy, keď sa zahanbíš,
oceníš, aké je to byť na seba hrdý.
A ty máš byť na čo hrdý.
Koľko chýb si v živote urobil? Koľkokrát povedal prepáč? Koľkokrát ublížil? Nespočetne veľakrát.
A toľkokrát sa ti aj otvorili oči. Buď si sa poučil, alebo v skúške prepadol. No a čo. Čo si myslíš, že si
jediný? Nie si stredobod sveta. Nie všetko je o tebe.
Koľkokrát si spadol a ostal ležať? Doráňaný. Dobitý. A čo si spravil? Si tu. Takže si vstal a kráčal ďalej.
A možno ležíš v blate, v prachu. Ale stále si tu. Žiješ. Aký väčší úspech ešte potrebuješ? Čo ešte od
života chceš, ak nie ranný nádych a večerný výdych?
Koľkokrát si sa hanbil za niečo, čo si urobil? To je tak super! Vieš rozoznať dobro od zla. Vieš cítiť, nie
si stroj, psychopat, ani sociopat. Vieš milovať i nenávidieť. Báť sa i veriť. Toľko krásnych pocitov
a emócií. Toľko krásnych možností.
Hanbíš sa za hnoj vo svojom živote a v skutočnosti sa vďaka nemu stávaš lepším. Tak vydrž trošku
smradu.