„Nie som divný, podivný, ani blázon, moja realita je jednoducho odlišná od tvojej.“ Lewis Carroll - anglický spisovateľ, matematik, logik, anglikánsky diakon a fotograf
Moja rodina je rôznorodá. My, ako súrodenci, sa veľmi nepodobáme. Zo žartu sa nazývame Dlhý, Široký a Bystrozraká. Máme mnoho spoločného i odlišného. Jeden z nás si zarába hlavou, druhý rukami a tretí to vie všetko pekne spojiť dokopy. Jeden z nás je zhovorčivý, druhý tichý, tretí povie málo, ale stojí to za to. Jeden je spoločenský a kráľ večierkov, druhý utiahnutý knihomoľ a tretí obľúbený takmer každým.
A predsa sa vždy dokážeme podržať.
Aj napriek tomu, že sme tak rozdielni, dokáže jeden brat precestovať pol Slovenska, aby stál po boku mamy, ktorá sa rozhodla zbaviť vlasov ešte pred prvou chemoterapiou, aby sa nemusela dívať na to, ako jej padajú. A aj napriek tomu, ako veľmi sa od seba odlišujeme, druhý brat precestoval druhú polku Slovenska, len aby mame kúpil parochňu, v ktorej sa bude cítiť nielen dobre, ale aj krásne. Napriek našej odlišnosti, viem, že keby som niečo potrebovala, môžem sa na oboch spoľahnúť. Aj teraz, hoci je tých odlišností medzi nami ešte viac.
Jeden je očkovaný, druhý nie. Jeden sa vakcíny obáva, druhý jej verí, tretí sa cíti zahnaný do kúta. Jeden sa bojí Covidu, druhý ho zľahčuje, tretí ani sám nevie. Jeden chorobu prekonal, druhý sa pred ňou chráni, ako len vie, tretí čaká, čo príde. Jeden je darca krvi, druhému zachránila život, tretí verí, že to nikdy potrebovať nebude. Jeden sa díva do budúcnosti a plánuje, druhý žije v prítomnosti, tretí sa motá kade tade a hľadá svoj smer.
Aj napriek všetkým odlišnostiam však držíme spolu, v dobrom aj v zlom, v karanténe aj na slobode. Očkovaný, neočkovaný, chorý na Covid. Testovaný, netestovaný, prekonaný. Dlhý, Široký, Bystrozraká.
Nehádame sa, kto z nás má pravdu. Jednoducho si žijeme vo svete, v ktorom je na jednu vec viac uhlov pohľadu. Prijímame sa takí, akí sme. Asi je to možné len v rodine. Len medzi ľuďmi, ktorí sa majú radi. Neviem si predstaviť neočkovaného brata nazvať dezolátom či bludárom. Neviem si predstaviť toho druhého nazvať ovcou a fanatikom.
Každý má na svoje počínanie vlastný názor. Pravda jedného nemusí byť klamstvom toho druhého. Kiežby sme sa takto dokázali spojiť aj ako národ. Očkovaní, neočkovaní. Tí, čo Covid mali i tí, čo v neho neveria. Nech si každý myslí, čo chce a nech každý používa svoj rozum. Nech si očkovaný nemyslí, že je nesmrteľný. Nech si neočkovaný nemyslí, že jemu sa nemôže nič stať. Nech si zástanca očkovania nemyslí, že má pravdu a tí druhí sú hlupáci, čo hazardujú so svojim životom. A nech si ten, kto je proti očkovaniu tiež nemyslí, že má pravdu a že tí druhí sú ovce, čo hazardujú so svojim životom. Veď je to celkom jednoduché. Sme si rovní.
Aj keď sa to tak nezdá, príde chvíľa, keď na tomto všetkom nebude záležať. Bude jedno, či sme verili vakcíne, alebo nie. Bude jedno, či sme verili Covidu alebo nie. Bude jedno, či sme verili médiám, alebo nie. Bude jedno, či sme verili lekárom, alebo nie. Bude jedno, či sme verili Facebooku, alebo nie. Na tom nebude záležať. Záleží však na tom, čo sa deje teraz. Nebuďme k sebe zlí. Neudávajme sa, nekritizujme, nehejtujme. Zomknime sa spolu. Nič iné nám nepomôže. Iba na tom záleží. Byť k sebe ľudskí!
Všetci máme svoje problémy, či už sme prekonali Covid, alebo sme sa dali zaočkovať. Jeden nemôže pracovať, lebo nariadenia, lebo deti doma, lebo sa ešte nedostal z dlhov prvej vlny. Jeden je rozvedený, druhý šťastne zamilovaný, tretí sám. Jeden si žije svoj sen, druhý prežíva, živorí, tretí bojuje za lepšiu budúcnosť. Všetci sme na tom rovnako, sme na tej istej lodi, ktorá sa potápa, ak sa nespojíme.
„Vedieť oceniť a ctiť svojich odporcov je postoj úplne odlišný od postoja pochlebníkov, slabochov alebo zradcov.“
Paulo Coelho brazílsky textár a spisovateľ