Existuje tak veľa možností.
V Shakespearovom diele Júlia vypije jed, ktorý má u nej na dvadsaťštyri hodín navodiť zdanlivú smrť. Rómeo, ku ktorému sa nedostala informácia o plánovanom úteku sa zo žiaľu otrávi. Keď sa Júlia preberie a zistí, čo vykonal, prebodne sa jeho dýkou. Prichádza happy end. Nad telami mŕtvych zaľúbencov sa rozhádané rodiny zmieria a pochovajú ich spoločne.
No možno nebola Júlia Júliou a Rómeo Rómeom. Možno išlo o Malatesta z rodiny Carbonesi a Virginiu z rodiny Galluzzi. Láska v Bologni. Na prvý pohľad. Zaľúbenci našli spôsob ako sa bezstarostne oddať vášni. Lenže noc ubehla príliš rýchlo. Mladého muža v záchvate hnevu udusil vlastný svokor a nešťastná Virginia sa od žiaľu obesila.
Naozaj je každá láska odsúdená na zánik?
Verím v osudovú lásku, spriaznené duše a v karmických milencov. Nie. Nečakajte happy end a prekvapivé rozuzlenie. Verím aj v to, že láska nie vždy stačí, duše si nie vždy k sebe nájdu cestu a milenci ostávajú len milencami. Ale ak je niekto, kto s tým môže niečo urobiť, tak je to ten, kto hrá v príbehu lásky hlavnú úlohu. Tak ako to urobila Júlia s Rómeom. To, že ich čin nechápeme, nie je vôbec dôležité.
