"Je oveľa zaujímavejšie pokúsiť sa pochopiť, čo spája dvoch ľudí. To, prečo zostávajú spolu, je oveľa väčšou záhadou ako to, prečo nie." Jane Stanton Hitchcock
Vzťahy sa končia z viacerých dôvodov. Niekedy dostanete sms alebo email, niekedy ani to. Vážne. Funguje to tak. Proste zistíte, že dotyčný sa tvári, že zmizol z povrchu zemského. Niekedy vzťah dospeje do bodu, že je lepšie ho ukončiť. Môže sa skončiť búrlivou hádkou plnou násilia, či podaním ruky bez citu. Niekedy sa končí nedorozumením, inokedy je rozchod vykúpením po rokoch. Nech je to však ako chce, musí sa skončiť v troch rovinách. Pre niekoho sú dôležité všetky tri, pre iného len jedna, iný zas uprednostní vlastnú kombináciu.
Vzťah sa musí skončiť v hlave - rozumovo
Racionálne vysvetlenie toho, prečo je to tak lepšie. Formovanie si nových cieľov, pozitívne myslenie, zamestnanie myšlienok, ich tvorivé nasmerovanie. Lebo myšlienky majú obrovskú silu. Má to však aj odvrátenú stránku. Chýba nátlak a psychické násilie, ak žena žila vo vzťahu s manipulátorom. Chýbajú zákazy, príkazy, sloboda vyvoláva strach. Chýba pevná ruka, zrazu je zodpovednosť len na tebe. Zistíš, že drhneš podlahy, hoci nemusíš. Neustále kontroluješ mobil, či ti náhodou nevolal. Bojíš sa vyjsť z domu a ísť na kávu.
Vzťah sa musí skončiť v tele – fyzicky.
Sú ľudia, ktorým prítomnosť druhého naozaj fyzicky chýba. Pohladenie pred spaním, plesknutie po zadku, keď máš na sebe čierne legíny. Objatie, pri ktorom máš pocit, že už sa viac nenadýchneš. Prítomnosť človeka na druhom konci pohovky. Rameno, o ktoré sa môžeš oprieť. Ruka, ktorá ti usuší slzy, dlaň, ktorá ti ich spôsobí. Stále nosíš dlhé rukávy, čierne oblečenie, tmavé mikiny. Maskuješ sa pred svetom. Kamufluješ zo strachu. Zabudla si, že už nemusíš skrývať modriny. Neuvedomuješ si, že tvoje kilá navyše sú výplodom chorého narcisa s pivným pupkom.
Vzťah sa musí skončiť v srdci – emocionálne.
Niekedy je toto tá najhoršia časť, inokedy tá najľahšia. Ale nehovorí to nič o tom, aký bol daný vzťah. Niekedy sa láska časom vytratí, niekedy sa zmení a niekedy je naopak tak silná, že toho druhého dusí. Sú vzťahy, ktoré sa končia slovami, že láska proste nestačí. Iné výkrikmi nenávisti. Srdce je zvláštny orgán. Tlčie o preteky a ide vyskočiť z hrude, keď rozum kričí ruky preč. Je chladné, keď okolie dohovára, toho si ber. Niekedy len potrebuje čas. Bolo zranené, ale jazvy ostali. Sú večné a ostávajú preto, aby srdce nezabudlo.
Nie je ľahké skĺbiť všetky roviny. A niekedy to ani nedokážeš. Sú chvíle, keď napíšeš dizertačnú prácu, prečo tá krava pre teba nie je dobrá a máš na viac. Ale potom ju uvidíš v meste a všetko sa rúca ako domček z karát. Srdce proste ešte stále túži. Niekedy nemáš šancu vzťah ukončiť. Nedostaneš možnosť niečo povedať. Vidíš len bloknuté účty, zmenené číslo a chápeš, že v živote toho druhého už miesto nemáš. Niekedy ťa zožiera pocit, že ten druhý na teba tak rýchlo zabudol. A často je opak pravdou, len každý to dáva najavo inak. Niekto v smútku tri mesiace žerie, aby potom zasa tri do leta makal. Iný chodí po výletoch, turistike, zabáva sa, aby potom ochorel a zrazu v posteli sám so svojimi myšlienkami sa zbláznil. Niekto sa uzavrie sám do seba, nikoho nevpustí do svojej pevnosti, aby zrazu začul klopanie.
Otvoríš?