Ak zdobí tvoju tvár úsmev a tvoja duša svieti ako slnko, aj ty sa stávaš krajším.
To je síce možno pekná myšlienka, ale čo keď nemám dôvod na úsmev? Často mi to píšete.
Pochovali ste otca, stratili prácu, bojujete s rakovinou, rozpadol sa vám vzťah.
Ako sa v takomto hroznom období smiať? Ako byť pozitívny?
Nijako. Ani ja by som nebola. Kričala a plakala by som. Hnevala sa na celý svet. Žiadny úsmev. Veď načo?
Prečo byť stále pozitívny? A čo to vlastne znamená? Byť pozitívny... V podstate, nie je to tak dávno, keď znamenalo byť pozitívny katastrofu pre tvoj spoločenský život. Pozitívny bolo slovo, ktoré nikto z nás nechcel počuť. A ja som naň alergická asi doteraz.
Človek, ktorý stále vidí vo svete len to dobré, neustále motivuje seba aj ostatných, hľadá dôvody na šťastie. Asi tak by sme opísali pozitívneho človeka. Ale je to správne? Čo sa stane, keď ho naozaj niečo v živote dostihne? Napríklad smrť alebo choroba. Niečo neovplyvniteľné, niečo, na čom sa dá nájsť pozitívne len veľmi ťažko. Ak vôbec. Čo to urobí s takýmto človekom? Keď zrazu jeho pozitívne myslenie nebude fungovať. Čo sa stane?
Človek by mal hľadať v živote to dobré. To je bez debaty. Ale mal by sa naučiť žiť, aj keď nie všetko okolo je ružové. Mal by sa naučiť narábať... Tak nerada používam slovo pozitívne a negatívne, ale pre túto chvíľu to inak opísať neviem. Človek by sa mal naučiť narábať aj s negatívnymi emóciami. A možno si uvedomiť, ako som to už naznačila, že dobrá a zlá emócia nie je. Aj hnev môže byť využitý na dobro. Zdravý hnev, ktorý ťa nakopne, inšpiruje. Tak isto šťastie môže byť zneužité. Ide ruka v ruke s povýšenectvom a pokrytectvom. Či chceš alebo nie.
Toxická pozitivita je o tom, že vnímame len bielu a čiernu. Biela je dobrá, čierna zlá. Čiernej sa treba zbaviť. Ale ak sa zbavíš čiernej, prídeš o krásnu paletu sivej. Nekonečné odtiene sivej.
Toxická pozitivita nie je zdravá. Je to pokrivená realita. A raz, keď ti ružové okuliare padnú, padneš aj ty. Na hubu.
Môžeš stáť, budem trošku drsnejšia, po členky v hovnách. No a čo. Je to v poriadku. Život sa občas pokašle. Niekedy za to môžeš, inokedy nie. Ale keď už v nich stojíš, tak v nich aspoň netancuj.