Občas minulosť okolo našich sŕdc postaví múr. Našťastie nie nedobytný.
Zranenie okolo tvojho srdca asi vystavalo hradbu. Našťastie nie nedobytný múr. Možno vodnú priekopu, možno len plot, možno inú bariéru.
Myslíš si, že už nepríde nikto, koho do svojho srdca pustíš. Je tu však niekto, kto ten na oko nedobytný múr zdolá, postaví most cez vodnú priekopu, nájde bránku v plote a prekoná každú bariéru.
Niekto, kto ocení, že nie si otvorená kniha, v ktorej je ľahké čítať. Niekto, kto miluje tvoje tajomstvá a to, že sa s nimi len tak nepodelíš.
Niekto, pre koho nebudú tvoje slová len prázdnymi frázami. Niekto, kto ti bude rozumieť a kto bude neodbytne klopať. Niekto, kto si bude vážiť aj tú pootvorenú bránku, cez ktorú bude môcť aspoň na chvíľku nakuknúť do tvojho vnútra.
Áno, niekto taký naozaj je. Ale predtým!
Ty musíš sám sebe otvoriť srdce. Ty musíš zdolať ten múr, čo si si okolo seba vystaval. Ty musíš vysušiť vodnú priekopu, postaviť cez ňu most alebo ju preplávať. Ty musíš nájsť dieru v plote alebo odomknúť bránu. Nikto to za teba neurobí. Ty musíš najprv prekonať bariéry a prekážky, ktoré si tak starostlivo okolo seba rozostaval.
Ty musíš porozumieť sám sebe. Ty sa musíš naučiť čítať medzi riadkami svojich vlastných slov. Ty musíš spoznať sám seba a všetky svoje tajomstvá pred sebou odhaliť.
Až potom môže prísť ten niekto, kto bude vďačný, že si nechal pootvorenú bránku.