Nemal by si čakať, kým sa ozve ten druhý. Čo keď na to isté čaká on?
V živote sú chvíle, keď sa naplno prejaví naše ego. Chceme niekomu napísať, zavolať, ísť na návštevu, ale neurobíme to lebo ...
... teraz je na rade ten druhý, aby mi napísal. Nechcem vyzerať ako nedočkavec a zúfalec. Vždy píšem prvý ja. Už dosť.
... minule som ho volal von ja. Nebaví ma stále sa doprosovať. Prečo sa aj on neozve? Je mi to trápne, stále sa takto niekomu vtierať.
... stále chodím na návštevu len ja. Aj ja chcem byť niekedy hostiteľ. Prečo nemôžeme byť niekedy večer u mňa? Aj ja mám pekný byt.
Existujú tri možnosti, ako sa k danej situácii postaviť.
Budeš čakať, kým sa ozve ten druhý. Rýchlo sa však môže stať, že si už nikdy nenapíšete, že premárnite chvíľu vhodnú na kávu alebo posedenie pri pukancoch v pohodlí obývačky. A len preto, že si hrdo čakal a tvoje ego ti nedovolilo pokoru.
Ďalšou možnosťou je, že prehltneš v sebe svoju pýchu a napíšeš prvý alebo zavoláš prvý. No a čo, že vždy si ten, kto začína konverzáciu? Nie je to jedno? No a čo, že sa vždy ty musíš pozvať na návštevu? Ak to nevadí hostiteľom, tak čo riešiš? Nie je jedno, kde sa zasmejete?
Tretia možnosť spočíva v konverzácii. Prečo mi nikdy nenapíšeš prvý? Prečo ma nikdy nezavoláš von ty? Prečo niekedy neprídeš na kávu ty ku mne? Z odpovede môžeš byť veľmi prekvapený.
Nikdy by sme nemali čakať, ak máme potrebu niekomu niečo povedať alebo sa s niekým stretnúť. Možno sme týmto svojim vnútorným hlasom nabádaní, aby sme urobili prvý krok, lebo ďalší už nebude. Nevieme, koľko času nám na tomto svete ostáva.
Ak chceš niekomu napísať, urob to dnes.
Ak chceš s niekým stráviť čas, akokoľvek, urob to dnes.
Ak chceš niekoho pozvať na návštevu, urob to dnes.
Zajtrajšok už nemusí prísť.