Tak to v živote chodí. Veľa vecí sa mení. A potom príde otázka, ktorá ťa úplne ochromí. Nevieš, či cestuješ v čase alebo si z teba niekto robí srandu. Ale začneš uvažovať.
Nevinná otázka, ktorú, ak si niekedy niekomu spomenula, že si rátaš kalórie, zdravo sa stravuješ a športuješ, si určite už dostala.
Ako ti to ide s tou stravou a cvičením?
Zostaneš v pomykove. Ako odpovedať?
Ak sa darí, povieš číslo. Päť, desať, dvadsať, tridsať kíl. Pochváliš sa fotkou pred a po a spustíš prednášku o tom, aké je to úžasné.
Ale čo keď sa nedarí. Čo potom?
Pozeráš na svoje dočervena vytočené kalorické tabuľky, zdutú váhu v kúte, ktorú už pre istotu nepoužívaš a zapadá prachom. Kukneš na nohy, ktoré kedysi odbehli v pohode 10 km a teraz sa trasú aj po pár schodoch. Na ruky, čo sa vyžívali v ťažkých váhach a momentálne riešiš len to, že nevládzeš vybrať syna z vane a sakra, nechápeš, čo sa stalo. Čo si pokazila?
Nuž. Poviem ti to takto. Loď sa nepotopí kvôli vode, ktorá je okolo nej, ale kvôli vode, ktorá natiekla do nej.
Chcela som pôvodne napísať, že si do seba pustila veľa negatívneho a počúvala si hlavne neprajníkov, čo ťa doslova otrávilo, ale nie je to tak. Musíš si priznať pravdu. PROSTE SI ŽRALA.
Žrali však za teba emócie. A kto nezažil, nepochopí. A ver mi, že ja to chápem. Jedlo dokáže zmierniť napätie. Často sa jedenie pre teba stalo úľavou či odreagovaním sa od stresu, riešením momentálneho smútku alebo odmenou za prežitie hektického dňa v práci. Potom prišli výčitky svedomia, hnev voči sebe, pocity zlyhania. Dostala si sa do bludného kruhu a nevieš ako von.
Ale nejde len o to. To by si možno vedela zvládnuť. Zdravé stravovanie, lebo neznášam slovo diéta, sa nedeje vo vákuu. A väčšinou to je v živote tak, že raz si hore, raz si dole. Obdobie motivácie, produktivity, odhodlania. A teraz hovorím celkovo o živote ako takom, nielen o strave, ale o životnom štýle, o spôsobe vnímania sveta, o vnútornom nastavení. Cvičenie, chudnutie, zdravá strava, tréning, to je len špička ľadovca. V prvom rade však ide o to, že je to čas venovaný tebe. Lebo dovtedy, možno aj dlhé roky si sama seba odsúvala kamsi do úzadia. Možno si si už v minulosti aj povedala dosť. A stali sa aj obrovské zmeny v tvojom živote.
Všetko však raz skončí. Možno si si len málo vážila, to čo si získala. Možno len proste prišiel zlom. Tak to v živote chodí. Choroba, úraz, rehabilitácia, snaha niečo so sebou robiť, ďalšia choroba, problémy, bolesti. A ty si sa fakt snažila si to udržať, išla si aj cez bolesť. Šomrala si v posilke, plakala v šatni. Snažila si sa, ale výsledky žiadne. A tak si sa dopracovala až k dnešku, keď sa cítiš úplne stratená a vieš síce, čo máš robiť, ale nevieš, či sa ti to ešte chce, či máš vôbec silu.
Prvý raz si možno na to nebola sama. A niekde v podvedomí ti ostali tie slová, že sama by si to nedala. Možno si nemala iné povinnosti, len sa starať o seba. Možno si mala viac času, možno si mala inú prácu, iný vzťah. Inú motiváciu.
Teraz je to všetko iné a ty sa bojíš. Nevládzeš. Toľkokrát si sa rozhodla s danou situáciou niečo robiť a vždy sa to ...
Vždy ti do toho niečo prišlo. A tak vždy začínaš odznova, ale už by si chcela aj výsledky. Áno. Možno to vzdávaš a opúšťaš sa. Ale aj ty si len človek. A teda, je toho na teba priveľa. Pokojne to verejne priznaj. A možno to je to, čo sa zmenilo a čo ti teraz bráni dosiahnuť úspech.
Viac práce, viac povinností. Možno iné pocity z toho všetkého. Ine emocionálne nastavenie. Situácia je iná, a tak asi aj postup musí byť iný.
A tak ma na záver napadá len jedna myšlienka: Ak máš sen, nevzdávaj sa ho. Ak je v nedohľadne, len skús zmeniť prístup, ale nikdy nie cieľ. A teda predsa ešte jedna.
Uvedom si, že jedlo tvoj problém nevyrieši. Len ti pridá ďalšie problémy. Jedlom si náladu nezlepšíš. Zasa prídu výčitky. Ty to vieš. Zažila si to už toľkokrát.
Venuj sa viac sebe a svojim pocitom. Počúvaj ich. Komunikuj so svojim vnútrom. Nájdi spúšťač. Je to večer pri filme? Čítaj knihu. Je to nespavosť? Vybi sa cez deň a večer si sprav svoj upokojujúci rituál. Je to stres z práce? Maj po ruke kilá ovocia a zeleniny, aby si mohla ten stres zo seba doslova vyžuť.
Neodopieraj si to, čo miluješ. Nevylúč žiadnu potravinu zo svojho jedálnička, tak ako neumlčíš žiadnu emóciu vo svojom vnútri.
A áno. Veľa ráz zlyháš a proste zasa upadneš do toho bludného kruhu. To sa stane. Ale maj na pamäti, že koľkokrát si v živote zlyhala, toľkokrát si sa už aj postavila na nohy. A je to teda pekné číslo, že?