Dve cesty

Jedna viedla alejou listnatých stromov. Lemoval ju zurčiaci potôčik. Ponad cestu prelietavali motýle. V korunách stromov spievali vtáky. Vo vzduchu bolo cítiť vôňu lesa. 

Druhá cesta smerovala do hôr. Vysoké štíty vábili svojou majestátnosťou. V najvyšších miestach sa aj počas horúceho leta držal sneh, od ktorého sa jagavo odrážalo slnko. 

Stála a dívala sa pred seba. Ako sa rozhodnúť? Ktorou cestou sa vydať? 

Stála na tomto rázcestí už toľkokrát. Toľkokrát si už vyberala cestu. 

Prvým veľkým rozhodnutím jej života bol návrat domov zo zahraničia. 

Vybrala si cestu, ktorá ju zaviedla domov. Našla si prácu vo svojom rodnom meste. Celkom dobre sa uchytila. Postupom času začala podnikať, urobila si v regióne dobré meno. O prácu nemá núdzu, finančne je tiež zabezpečená. 

Keby si však vybrala cestu popod štíty hôr, zaviedlo by ju to do malej redakcie  regionálnych novín Slovákov žijúcich v Anglicku. Nečakala by ju síce závratná kariéra, ani finančne by nebola úplne nezávislá. No spoznala by muža, ktorý by sa o ňu postaral. O ňu, aj o ich dve deti. Muža, ktorý by po nociach dvojičky kŕmil, aby si ona mohla oddýchnuť. Muža, ktorý by vymenil viac plienok ako ona. Muža, ktorý by deťom síce venoval len tri hodiny denne po práci, ale bolo by to všetko, čo je v jeho silách. 

Druhým veľkým rozhodnutím jej života bol útek spred oltára. Áno. Nebolo to také dramatické, ako sa na prvý pohľad zdá. 

V skutočnosti sa rozhodla svadbu zrušiť asi tri týždne pred očakávaným dátumom. Predstavila si sama seba po boku muža, s ktorým bývala a žila a zistila, že s ním šťastná nebude. Ona, silne naviazaná na rodinu, on bez akýchkoľvek rodinných pút. Ona, hľadajúca emocionálnu podporu, on neschopný prejaviť city. Ona, túžiaca po pokoji, on nekonečný nervák. Neexistoval vesmír, v ktorom títo dvaja mohli byť šťastní. Jeden by vždy trpel. Preto sa rozhodla svadbu zrušiť. 

Keby sa vybrala druhou cestou, pomedzi stromy a tôňu lesa, čakalo by ju pár rokov dokonalého šťastia. Na druhej strane, boli by to roky plné pretvárky. A tá by raz skončila. Skončila by turbulentným rozvodom, naťahovaním sa o majetok, vyhrážkami. 

Tretie veľké rozhodnutie je práve pred ňou. 

Na lesnej čistinke pri malom jazierku sedí muž. Díva sa dopredu, v ruke pero a papier, píše denník. Na hladine jazierka sa odzrkadľujú jeho túžby. Sny o rodine, dieťati, spoločnom biznise a pláži. Každou napísanou stránkou sa voda v jazierku rozčerí a obraz sa na chvíľu zmení. Putá a povrazy. Je pripútaný k životu, ktorý ho nerobí šťastným, no žije ho už tak dlho, že ho nevie ukončiť. Povrazy, ktoré mu dávajú chvíľu voľnosti, ktoré ho lákajú letom do výšin, no len potadiaľ, pokiaľ lano dočiahne. Vždy ho stiahne späť a on nemá odvahu to lano pretrhnúť. 

Na druhej ceste sa po strmej skale v horolezeckom výstroji škriabe na vrchol čiernovlasý muž so zlomeným srdcom. Neverí nikomu a ničomu. Neverí, že ho niekto ešte môže milovať. Neverí, že existuje žena, ktorá by mu mohla byť verná. O všetkých si myslí, že sú beštie. Nezabudol na tú svoju mrchu. Hoci sa tvári, že áno, v každej ju znova hľadá. Každú chce meniť v jej obraz. Každú  prirovnáva k jej spomienke a hoci sa tvári, že myslí na budúcnosť a tvorí spoločný život, v skutočnosti lipne na minulosti. 

Ako sa rozhodnúť? 

Nie je jednoduché ísť za hlasom srdca, ani nepočúvať rozum. Srdce kričí, že miluje rojka, ktorý potrebuje impulz na pretrhnutie svojich pút. Rozum uprednostňuje horolezca, ktorý chce vytvoriť spoločnú budúcnosť a vďaka nej zabudnúť na bolestivú minulosť.

Srdce by sa rozbehlo dole čistinkou a objalo svoju druhú polovicu. Rozum by pomaly kráčal vyšľapanou cestičkou v ústrety najvyššej hore. 

Ako sa rozhodnúť? 

Cítiť rozumom a myslieť srdcom. Žiadna iná možnosť neexistuje. Len keď nájdeš cestu, po ktorej chce šialene uháňať srdce i pomaly kráčať rozum, len po nej sa vydaj. 

Kam však ísť? Keď späť sa vracať nechceš. Stáť na mieste tiež nemôžeš. Čo robiť?

Existuje tretia cesta, na prvý pohľad neviditeľná, pretože si ju musíš  vytvoriť sám. Bude len tvoja, len ty budeš po nej kráčať. Nepokosenými lúkami, hustým lesom, vyprahnutou púšťou, hlbokými močiarmi. Bude to však tvoja cesta. A neboj. Na jej konci príde znova rázcestie a ďalšie rozhodovanie. Snáď sa už vtedy rozhodneš a rozhodneš sa správne. A potom znovu. A zas.