Vo svete pečenia koluje vtip, že muffin je len škaredý cupcake. Ak je to teda tak, chcem byť ním.
Trošku teórie.
Cupcaky sú vlastne muffiny s polevou alebo krémom na vrchu. Američania radi žartujú, že muffiny sú len škaredé cupcaky.
Muffiny musia mať na povrchu charakteristickú prasklinu a sú opečené. Ak sme doteraz robili muffiny a trápili sa nad tým, že nie sú pekne hladké, ale hrboľaté a ešte aj prasknuté, robili sme vlastne všetko správne. Žartovne môžeme povedať, že čím je muffin škaredší, tým je lepší, pretože záleží od toho, čo je vo vnútri.
A tu sa dostávame k meritu veci.
Keď pečieme cupcaky, tie musia byť na povrchu hladké, aby sa dal na ne nastriekať krém. Pri príprave cupcakov si prídeme na svoje, ak nás baví experimentovať a radi sa hráme s farbami a čokoľvek zdobíme. Môžeme použiť krém, polevu, čokoládu, trblietky, ozdoby, či jedlé kvety. Cupcaky sú navonok tak krásne, že nech chutia akokoľvek, nebudeme unesení, pretože sú výnimočné hlavne svojou vonkajšou krásou.
Ešte vám to nedošlo?
No dobre, nebavme sa už o cukrovinkách. Prečo som načrtla túto tému?
Niektorí ľudia sú ako otvorené knihy. Len v nich listujete. List za listom. Krásne ilustrácie, pozlátené hrany strán, dych berúca litera. Nie je však byť krajšie prachom zapadnutou knihou, ktorú keď čitateľ otvorí, tak mu vyrazí dych? Svojim obsahom, nie obálkou.
Ako inak to ešte napísať?
Dôležité je to, čo je vo vnútri.
Darmo máme doma obrovskú chladničku, tú najmodernejšiu a najšetrnejšiu k životnému prostrediu, ak je prázdna. Darmo, máme najvýkonnejší vysávač, ak k nemu nevieme ani za toho svätého zohnať vrecká. Darmo sme si kúpili nový mobil, ak k nemu nie je nabíjačka.
Darmo otvárame svoje srdce niekomu, kto preň v tom svojom nemá miesto. Darmo venujeme svoj čas človeku, ktorý ho nechce venovať nám. Darmo vystierame ruku k priateľovi, ktorý nám je chrbtom.
Avšak.
Ak si škaredý cupcake, nevzdáš sa. Priateľa poklepeš po pleci a spoločne odkráčate do diaľav.