Španielsky filozof José Ortega y Gasset o každom umeleckom diele uvažoval ako o niečom, čo ľudí rozdeľuje. Aj Smradľavá ryba to tak urobí.
To, čo sa vám postupne bude objavovať vo vašej sieti zmyslov, trepotať chvostom a snažiť sa nadýchnuť, sa nebude páčiť každému. Z beztvarej masy sa ako v site oddelí skupina tých, čo to budú žrať aj s navijakom a skupina tých, ktorí sa budú dáviť návnadou. Niektorí mi budú rozumieť, iní nie. Bude tu skupina, ktorej sa to (ešte neviem čo) bude páčiť a skupina, ktorej nie. Budem mať obdivovateľov i tých, čo ma budú nenávidieť, lebo si nedám servítku, pardon – obrúsok, pred ústa.
Je mi to však jedno. Mám len jeden cieľ. Vyvolať vo svojom publiku pocit a je mi jedno aký. Pretože to je zmysel umenia.
„Čo sa deje v ľudskej duši, keď sa človeku nejaké umelecké dielo páči? Ľuďom sa páči to, čo ich dokáže zaujať ľudskými osudmi, ktoré im umelecké dielo predkladá. Láska, nenávisť, súcit a radosť dojímajú ľudské srdce človeka, ktorý sa zúčastňuje na osudoch hlavných postáv akoby boli skutočnými príbehmi zo života.“ (José Ortega y Gasset).