Dávať je niekedy viac ako dostávať
Na štvrtom poschodí panelákového domu býval chlapček menom Matúško. Mal všetko, čo si len prial. Krásne nové hračky od výmyslu sveta, vždy nové oblečenie podľa najnovšej módy a chladničku plnú dobrého jedla. Aj napriek tomu, bol zahrnutý rodičovskou láskou a vedený k tomu, aby si veci vážil. Okrem krásnej detskej izby mal teda aj dobré srdiečko.
O poschodie nižšie žil Šimonko. Šimonko sa narodil pod rovnakou hviezdou ako Matúško. Mal však iba pár hračiek, oblečenie po starších bratrancoch a v chladničke len pár zdravých potravín. Aj napriek tomu sa však stále usmieval a vážil si všetko, čo pre neho rodičia robili. Nikdy sa neponosoval, ani nežiarlil na iné deti. Mal dobré srdiečko, rovnako ako Matúško.
Šimonko aj Matúško boli veľmi dobrí kamaráti. Stále sa spolu hrávali a chodili dokonca spolu aj do škôlky. Spolu očakávali aj príchod Mikuláša. Matúško si vyčistil všetky páry topánok a porozkladal ich po všetkých oknách v byte. Veľmi sa tešil, že okrem sladkostí a ovocia dostane aj nejaké hračky, tak ako každý rok. Šimonko dal na okno ten svoj jeden jediný pár a keď večer išiel spinkať, pošepol: „Mikuláš, Mikuláš. Dones mi prosím štyri čokoládky. Jednu dám maminke, že sa o mňa tak dobre stará. Jednu dám ockovi, že sa tak dobre stará o maminku. Jednu dám Matúškovi, lebo ho mám veľmi rád a jednu si nechám a odložím si ju. Keď nabudúce pôjdeme pozrieť starkú, dám jej ju ako darček.“
Ráno sa kamaráti stretli v škôlke a rozprávali sa o tom, čo im Mikuláš doniesol. Matúško bol trošku sklamaný. Dostal iba jednu hračku, formulu na diaľkové ovládanie. Potom si našiel už len sladkosti, maškrty a veľa ovocia. Nebol spokojný a zdalo sa mu to málo, pretože minulý rok dostal hračky až tri a veľmi dobre si to pamätal. Doteraz sa s nimi hráva. Šimonko sa zatváril prekvapene. „Ja som dostal len štyri čokoládky, tak ako som si prial. Ty máš toho oveľa viac. Prečo sa netešíš?“
Keďže bol Matúško veľmi múdry chlapec, ešte v ten večer si sadol k oknu a prezeral si svoju Mikulášsku nádielku. Vtedy prišla za ním do izby mamka. Spýtala sa ho, čo sa deje a prečo je taký smutný. Rozpovedal jej, čo sa stalo.
„Vieš, Matúško. Niektoré detičky nemajú toho toľko, čo ty. A preto si vedia veci aj viac vážiť. Predstav si, že by si mal iba tri hračky. Určite by si sa o ne vzorne staral. A keby si mal čokoládku len na sviatočný deň, tešil by si sa jej oveľa viac.“
Matúško nad tým premýšľal celý večer a dostal super nápad. Pozbieral všetky hračky, sladkosti aj ovocie, ktoré dostal od Mikuláša a poprosil mamičku, aby mu ich pomohla zabaliť a rozniesť po všetkých susedoch. Každý sa potešil. Babka o bakuľke z prvého poschodia i slobodná mamička oproti cez chodbu. Najviac sa však potešil Šimonko. Jeho najlepší kamarát mu dal svoju formulu na diaľkové ovládanie so slovami: „Budeme sa s ňou hrávať spolu.“
Keď si večer Matúško ľahol do postieľky a zatvoril očká, prisnil sa mu veľmi zvláštny sen. Do izby za ním prišiel Mikuláš a povedal mu: „Matúško, zachoval si sa veľmi pekne. Som rád, že si pochopil, že dávať je niekedy viac ako dostávať.“
Matúško v škôlke rozpovedal kamarátom o tom , čo urobil a čo sa mu snívalo a inšpiroval aj ďalších kamarátov k tomu, aby sa o Mikulášsku nádielku podelili s tými, ktorí sú chudobnejší a majú toho málo. Matúško tak odštartoval vlnu dobrých skutkov, ktorá sa dúfajme nikdy neskončí.