Piateho decembra otvárame konzervu plnú prachu, dezinfekcie a paniky: upratovací amok pred Vianocami.
Je to zvláštny fenomén, priatelia. Zrazu akoby boli Vianoce nejaký hygienický audit a my začneme drhnúť, leštiť a dezinfikovať s takou vervou, že by sa za to nehanbila ani operačná sála. Prečo si, preboha, myslíme, že Ježiško má fetiš na dokonale vyleštené trubky pod umývadlom? Že keď nájde jednu zapadnutú omrvinku, otočí sa na päte a namiesto darčekov nám nechá len účet za hĺbkové čistenie?
Táto predvianočná hystéria z nás robí šialencov s prachovkami v rukách. Zrazu je dôležité, aby boli okná také čisté, že do nich vtáci narážajú, a aby bol každý kút zbavený prachu, ktorý sa tam usádzal celý rok. Vytierame za nábytkom, pri ktorom sme ani nevedeli, že má zadnú stranu, a v duchu sa pýtame: „Naozaj je toto nutné, aby Vianoce boli Vianocami?“
A čo naše malé, neviditeľné spolubývajúce baktérie? Nemajú aj ony právo na sviatky? Na svoj malý kúštik špiny, kde môžu tancovať a oslavovať? My im to brutálne berieme! Vyhladzujeme ich kolónie ako nekompromisný vianočný diktátor.
Smradľavá ryba vie, že skutočný duch Vianoc nespočíva v lesku dlažby, ale v pokoji v duši. Takže sa upokojte. Ježiško (alebo Santa, alebo ten starý deduško, čo sa u vás prežiera) si príde po svoju medovinu aj vtedy, keď máte pod sedačkou malé prachové kráľovstvo.
Nechajte žiť aj baktérie. A hlavne: oddýchnite si. Zaslúžite si to viac ako dokonale lesklú kúpeľňu.