Dnes, 4. decembra, sa zameriame na Barboru.
Nie tú, čo ti na strednej ukradla frajera, ale tú sväticu, ktorá nás každý rok núti odrezať konár čerešne, strčiť ho do vázy a zúfalo čakať, či do Vianoc vykvitne .
A tu prichádza smradľavá realita. Ten konárik je dokonalá metafora pre toxické vzťahy, ktoré si držíme v živote. Odrežeš, dáš do vody, staráš sa oň, meníš vodu… a čakáš. Bude z toho kvet? Alebo len pleseň a kalná žbrnda na dne vázy?
Vo väčšine prípadov sa len dívame na kus mŕtveho dreva. Je to rovnako absurdné, ako dúfať, že tvoja teta prestane na Štedrý večer komentovať tvoju váhu, alebo že sa tvoj partner konečne naučí zapnúť práčku.
Ale Barborkin konárik je predovšetkým proroctvo.
Ak vykvitne, vraj ťa čaká šťastie, blahobyt a možno aj svadba.
Ak nevykvitne? No… tak nevykvitne.
A ak zhnije, je to jasný božský signál, že by si mala konečne odrezať aj to mŕtve drevo vo svojom živote.
Lebo Smradľavá ryba vie, že je lepšie stráviť Vianoce v pokoji bez kvetov, než s tradičným, ale zhnitým konárom, ktorý ti len kazí vodu. Takže: buď rozkvitni, alebo choď ďalej.